I. Identidade Xefe Suku

Naran                          : Fernando Noronha

Edukasaun Literaria    : Ensino Basico

Pozisaun                      : Chefe Suco Camenaça

Nú. Telefone /wa         : +670 76041015

Email                           : ………………………

Religiaun                     : Katolika

II. Profil Suco

a. Introdusaun

Suco Camenaça hanesan suco ida ne’ebe antigu hari’i husi Bei Ala sira ho naran Kamanasa, mai husi lia fuan “ Kamanasa Kola Kahaek Kola, Kamanasa kaha’ek Kola Rai ne’e”, ne’ebe“Liu Rai Suri Nurak“ mak tau naran Kamanasa. To’o tempu invazaun Portuges nakfilak fali ba Suco Camenaça.

Suco Camenaça hanesan komponente ida husi estrutura Postu Administrativu Suai, lokaliza iha Centru Municipiu Covalima. Suco Camenaça luan área 19,81km2.Iha tinan 2025 total populasaun suco Camenaça iha 5333 kompostu husi mane 2731 no feto 2602, ho total uma kain hamotuk 1305. Komunidade suco Camenaça  moris ho vida agrikultur, Pekuária, Horti Kultura no Negosiante, balun hala’o kna’ar hanesan funcionario Públiku, trabalhadores iha kompaña Nasional no Internasional.

Dezemvolvimentu infraestrutura iha Suku Camenaca importante tebes atu suporta moris di’ak komunidade no aumenta progresu sosial no ekonomia. Infrastruktur iha Suco  Camenaça iha faze prosesu nia laran mak hanesan Estrada públiku, bee-mós, eletrisidade, eskola, postu saúde, no fasilidade públiku seluk ne’ebé ajuda komunidade hala’o atividade loroloron. Sai preokupasaun boot ba komunidade suku Camenaça mak hanesan drainazen, tempu udan boot komunidade nia uma  bee tama tamba drainazen/ valeta laiha.

b. Baze legal

Baze legal ba suco iha Timor-Leste mak hanesan tuir mai:

  1. Constituição da República Democrática de Timor-Leste (2002)
    – Artigu sira ne’ebé regula organizasaun poder lokal no autonomia lokal.
  2. Lei n.º 9/2016, de 8 de Julho (Lei dos Sucos)
    – Define estrutura, funsaun, kompeténsia no eleisaun ba Chefe Suco no Konsellu Suco.
  3. Lei n.º 3/2016, de 16 de Março
    – Kona-ba eleisaun ba órgaun poder lokal (inklui suco no aldeia).

Resumo:
Suco mak unidade administrativa lokal ki’ik liu iha Timor-Leste, ne’ebé iha Chefe Suco no Konsellu Suco atu lidera no organiza servisu komunidade tuir lei nasional.

c. Vizaun no misaun

  • Vizaun

“Transforma suku sai komunidade ne’ebe Prósperu, saudável, no moris iha unidade no dame nia laran”.

“Hari’i suku ne’ebe kbiit-laek liu husi dezemvolvimentu agrikultura no ekonomia lokál ne’ebe sustentável”   

  • Misaun
  1. Hasa’e kualidade rekursu umanu hodi haburas kapasidade no matenek komunidade.
  2. Dezenvolve no hasa’e poténsia iha área agrikultura no empreza ki’ik no médiu hodi hasa’e rendimentu komunidade”.
  3. Hasa’e qualidade servisu públiku ne’ebé transparente no responsável ba povo

d. Tarefa Servisu SUKU

Tarefas servisu suku mak responsabilidade ne’ebé suku (aldeia administrativa) tenki halo atu atende nesesidade no interese komunidade. Tarefas hirak ne’e inklui:

  1. Halo administrasaun suku – Prepara no organiza dokumentu sira hanesan karta deklarasaun, atestadu rezidénsia, no dokumentu seluk.
  2. Mantenha seguransa no orden públiku – Serbisu hamutuk ho autoridade sira atu garante paz no seguransa iha suku.
  3. Koordena dezenvolvimentu lokal – Planeia no implementa programa dezenvolvimentu hanesan konstrusaun estrada, bee-matan, no fasilidade públiku.
  4. Promove partisipasaun komunidade – Envolve ema hotu iha reuniaun no atividade sira atu hadia moris komunidade.
  5. Jere rekursu suku – Administra rekursu natural no finanseiru ne’ebé iha suku ho responsavel.
  6. Fó apoiu sosial – Ajuda familia sira ne’ebé presiza tulun, inklui programa sosial no asisténsia emerjénsia.
  7. Preserva kultura no tradisaun – Mantein valor kultura no kostume lokal.

Tarefas servisu suku ne’e importante atu asegura moris di’ak no harmonia iha komunidade.

III. Mapa SUKU 

IV. Istoria SUKU

a. Kultural suku

Kultura iha Suco Camenaça mak parte importante husi identidade no moris komunidade. Komunidade iha suku ne’e sei mantén no valoriza tradisaun no kostume sira ne’ebé husi tempu uluk to’o agora. Kultura ne’e reflete relasaun entre ema, natureza, no antepasadu sira.

Iha Suco Camenaca, sistema lisan ka adat sei iha papel importante iha organizasaun sosial komunidade. Lisan regula relasaun entre família sira, prosesu rezolusaun konflitu, no organizasaun seremónia adat. Lia-na’in sira nu’udar autoridade tradisional iha responsabilidade atu lidera seremónia no fo orientasaun ba komunidade kona-ba kostume no tradisaun.

Komunidade mos iha fatin sagradu hanesan Uma Lulik, ne’ebé konsidera nu’udar simbolu espiritual no patrimóniu kultural. Iha Uma Lulik mak komunidade halo seremónia adat importante sira, hanesan pedidu bençaun, selebrasaun agrikultura, no seremónia ba respeitu antepasadu sira.

Seremónia adat sira iha Suco Camenaca normalmenti envolve oferenda tradisional hanesan tais, tua sabu, no animal sakrifísiu hanesan bibi ka karau, tuir kostume lokal. Seremónia sira ne’e halo atu hametin relasaun sosial no espirituál entre komunidade.

Arte no artesanatu tradisional mos sei dezenvolve iha komunidade, hanesan tecelagem tais, artesanatu husi ai no bambu, no música tradisional ne’ebé normalmenti uza iha eventu sosial no seremónia adat.

Nune’e, kultura iha Suco Camenaca sai hanesan patrimóniu sosial no kultural ne’ebé importante, ne’ebé presiza atu preserva no transmite ba gerasaun foun atu garante kontinuidade identidade no tradisaun komunidade.

Suco Camanaça iha kultura ne’ebe forte tebes tanba tradisaun sira sei hela to’o agora, hanesan : Tebe (Tebe Bei Mau Sali – Bei Bui Sali), Tais soru, Tebe tihal ( liku rai), Bidu Koba /bidu Lo’ok, Barlakeadu (Kawen Adat).

  • Tebe (Tebe Bei Mau Sali – Bei Bui Sali) – dansa ka serimonia adat atu hatudu agradesimentu ba rezultadu kolheita. Normalmente halo kada tinan balun.
  • Tais soru – arte tradisional hosi feto sira, ne’ebé iha valor kultura no ekonomia.
  • Tebe liku rai – festa kultura ruma, e mos hodi simu bainaka no serimonia kultura
  • Bidu Koba / bidu Lo’ok – tradisaun ida ne’e mos hodi simu no lo’ok bainaka iha semonia ruma
  • Barlakeadu (Kawen Adat) – sistema adat iha kazamentu, ne’ebé familia mane lori oan mane ba feto foun nia uma  lori sasan hanesan, malus, bua tau hamotuk ba iha koba (mama fatin), e mos lori sasan sira seluk hanesan sasan uma kain nian.
  • Tebe (Tebe Bei Mau Sali – Bei Bui Sali) – dansa ka serimonia adat atu hatudu agradesimentu ba rezultadu kolheita. Normalmente halo kada tinan balun.
  • Barlakeadu (Kawen Adat) – sistema adat iha kazamentu, ne’ebé familia mane lori oan mane ba feto foun nia uma lori osan, malus, bua tau hamotuk bai ha koba(mama fatin), e mos lori sasaan sira seluk hanesan sasaan uma kain nian. 
  • Soru Tais – arte tradisional hosi feto sira, ne’ebé iha valor kultura no ekonomia.
  • Tebe liku rai – festa kultura ruma, e mos hodi simu bainaka ruma
  • Bidu Koba / bidu Lalo’ok– tradisaun ida ne’ebe hodi simu no lo’ok bainaka iha semonia ruma.

Kultura no tradisaun sira ne’e sai identidade importante ba komunidade Kamanasa, no mos sai potensial turizmu kultura.

B. Lista uma lisan nia naran iha suku Camenaça

Uma lisan iha suku Camenaça mak hanesan :

Uma lisan husi aldeia Fatuisin :  

Uma lisan husi Liu Rai

Uma Dato Kain Haat (4)

  • Uma Ka’u Koba
  • Uma Alin
  • Uma Nikir Kalbuk
  • Uma Amanas

Uma lisan husi Na’in Fatuisin

Fukun bo’ot tolu (3) :

  1. Uma Haemolin
  2. Uma Klaran
  3. Uma Bei Klau
  4. Uma Bediuk
  5. Uma Lusa’en
  6. Uma Latoban

Uma fukun ki’ik sira husi Bei Basin

  • Uma Etuklosan Klara tuan   
  • Uma  Klarantuan Bekihik
  • Uma Teogomo
  • Uma Lesu Gatal
  • Uma Liu Rai
  • Uma Kakaluk
  • Uma Hae
  • Uma lisan Ai-Lok Hun

Uma fukun ki’ik husi Bei Korne

  • Uma  Fesawa
  • Uma l Bei Kehi
  • Uma  Daraha’e
  • Uma  Uma Ki’ik

Uma fukun husi Bei Rai Ulun

  • Uma Beko’us
  • Uma Bese’uk
  • Uma Beda’o
  • Uma Laetua Nurak
  • Uma Mau Bere

Uma Lisan husi Aldeia Ailoc Laran

  • Uma Kae hutun
  • Uma Tohe
  • Uma Dahu Barasa
  • Uma Manu Gatal
  • Uma Ular
  • Uma Marobo Mane Haat

Uma Lisan husi Aldeia Manequin

Uma fukun boot

  • Nain Uman Sesurai Laduka
  • Uma Dato
  • Uma Basalu
  • Uma Manu Uman
  • Uma Bukar
  • Uma Kamanasa

Uma  Fukun ki’ik

  • Uma Bei Koli
  • Uma Lor
  • Uma Katuas
  • Uma Baugatal
  • Uma Dowai
  • Uma Salibir
  • Uma Mane Fou
  • Uma Bei Meta
  • Uma Suai
  • Uma Baubi’i
  • Uma Mane Hitus
  • Uma Bei Talo
  • Uma Lagagatal
  • Uma Talagol
  • Uma Bei koli Lebo

V. AREA GEOGRAFIKA

Geografikamente suku camenaça lokaliza iha Postu Administrativo Suai, Municipio Covalima. Suku ne’e hanesan parte husi baze kosta tasi nian iha área súl, besik iha kapital municipio nian. Suku Camenaça ho nia  luan Área iha 19,81km2. Kondisaun jeográfika suku ne’e kompostu husi área planu no balu parte foho ki’ik sira. Rai iha suku ne’e maioria produtivu no apropriadu ba atividade agrikultura hanesan plantasaun hare, batar, ai-fuan no modo seluk. Kondisaun klima tropical iha tempu udan no tempu bailoron ajuda komunidade iha setor agrikultura.

Populasaun Suku Camenaca kompostu husi família sira ne’ebé moris iha aldeia sira. Komunidade iha relasaun ne’ebé metin entre malu no pratika nafatin kultura no tradisaun lokal.

Maioria populasaun servisu hanesan to’os-na’in, natar-na’in, hakiak animal, no balu funsionáriu públiku no emprezáriu ki’ik sira. Língua ne’ebé uza barak mak Tetun no língua lokal.

Suku Camenaça iha Aldeia haat (4) mak hanesan Aldeia Ailoc laran, Fatuisin, Manequin no Sanfuc. Total populasaun suku Camenaça iha tinan 2025 hamotuk  5345 husi mane 2721 no feto 2624,ho total uma kain iha 1391.

  • TOPOGRAFIKU

Suku Camenaca iha kondisaun topografik ne’ebé variadu, kompostu husi área tetuk. Parte balu husi territóriu suku ne’e karakterizadu ho rai tetuk no nakonu ho ai-horis no ai-fuan, ne’ebé uza ba atividade agrikultura no pastorál.

Iha parte seluk, hetan mos vale no mota ki’ik sira ne’ebé fó kontribuisaun ba fertilidade rai no fasilita atividade to’os nian, hanesan haree, batar, no modo seluk. Kondisaun topografia ne’e influénsia direta ba padraun hela-fatin komunidade, ne’ebé barak hela iha área ne’ebé relativamentu klaran no seguru husi risku erosaun ka bee-matan boot.

Ho topografia hanesan ne’e, Suku Camenaca iha poténsia boot ba dezenvolvimentu agrikultura no manejamentu rekursu naturál, maibé presiza mos atensaun iha aspetu konservasaun rai no prevene desastru naturál.

VI. DIVISAUN FRONTEIRA

Parte Sul                : Suco Suai Loro

Parte Norte           : Suco Matai

Parte Leste            : Suco Beco

Parte Oeste           : Suco Debos

VII. DIVISIÓN SUKU

Aldeia hira : Suco Camenaça iha aldeia haat (4), hanesan aldeia Ailoc laran, Fatuisin, Manequin no sanfuc.

VIII. Total Populasaun tuir dadus 2025 (kria tabela)

NuNaran AldeiaTotal Uma KainTotal PopulasaunObs
   ManeFeto 
      
1Ailoc laran321677611 
2Fatuisin404743774 
3Manequin337618583 
4Sanfuc329683656 
      
   27212624 
 Total13915345 

IX. Organograma SUKU (Naran Kompletu, edukasaun literaria, pozisaun no foto koloridu

X. Deskrisaun servisu (Job Description) ba 

a. Xefe SUKU

Xefe suku mak lider iha nivel suku ne’ebé responsavel ba administrasaun, dezenvolvimentu no servisu ba komunidade. Lidera no organiza administrasaun suku, halo regulamnetu iha suku, prepara plano dezemvolvimentu suku, Fo servisu administrativu (atestadu, deklarasaun, karta, etc.)

Ofisial Suku nain 4

Mak servisu ne’ebé relasiona ho atividade suku no jestaun dokumentu sira. Pessoa ne’ebé servisu iha área administrasi normalmente responsavel ba organizasaun no kontrolu dadus, karta sai no karta, no apoiu operasional.

  • Halo relatóriu anual suku
  • Jere dokumentu administrativu
  • Koordena programa dezenvolvimentu
  • Fó atendimentu ba komunidade
  • Halo no arkivu dokumentu (surat tama no sai)
  • Halo relatóriu no data entry
  • Organiza agenda reuniaun
  • Jere inventáriu no dokumentu ofisiál
  • Apoiu chefe ka lideransa iha servisu administrativu
  • Asegura katak manten base dados relasiona ho atividades social atu bele fahe informasaun ba komunidades nomos governo iha ambitu definisaun politika no kompetensia konsellu sukus, liu husi 18 livru rejistu administrasaun Sukus

b. konselu suku sira hotu

Konsellu suku nia servisu nu’udar apoiu ba chefe suco atu ajuda chefe suco hodi organiza komunidade iha dezemvolvimentu suco, liu-liu ba planu no programa iha setor agrikultur,Insfraestrutura liu husi programa PNDS iha suku laran.

XI. Prepara Dadus

a. Monografia Suco Camenaça 2025

b. Demografia Suso Camenaça 2025

c. Mortalitas Suco Camenaça 2025

d. Natalitas Suco Camenaça 2025

e. Vulnerabel Suco Camenaça 2025

f. Defisensia Suco Camenaça 2025

g. Dadus bazeia ba idade suco Camenaça tinan 2025

h. Idoso suco Camenaça tinan 2025

i. Martíres da pátria Suco Camenaça 2025

j. Veteranos Suco Camenaça 2025

k. Bolsa da Mae

Anexa Profile ho Dadus Finanseiru (tuir  orsamentu ne’ebé mak SUKU sira uza) tinan 2025

© 2026 Autoridade Municipal de Covalima