Francisco de Andrade

"Ha’u mai atu kompleta la’os atu destroi buat ne’ebé mak iha ona. Mai ita hamutuk hodi hafurak buat ne’ebé mak di’ak ona, hodi halo furak liutan ba futuru no ba bei ona sira"

Francisco de Andrade | Administrador Munisípiu Covalima

"Ha’u mai atu kompleta la’os atu destroi buat ne’ebé mak iha ona. Mai ita hamutuk hodi hafurak buat ne’ebé mak di’ak ona, hodi halo furak liutan ba futuru no ba bei ona sira"

Francisco de Andrade, L. Cg, natural husi munisípiu Covalima, atualmente assumi kargo hanesan presidente munisípiu Covalima. Francisco de Andrade ho nível de estudo licenciatura no iha habilidade profissional hanesan tuir mai; Iha kapasidade lideransa ne’ebé mak di’ak hodi jere instituisaun hirak ne’ebé mak eziste iha nia area servisu tomak Flexibilidade no toman ho servisu barak no todan iha servisu fatin Iha mós kapasidade ne’ebé mak di’ak tebes kona-ba organizasaun no kapasidade administrative no iha kapasidade ba kordenasaun, rekurusu úmanu no jere informasaun Iha abilidade ba servisu iha situasaun Emerzeinsia nia laran

Hare Perfil
1. Jeografia

Covalima mak hanesan munisípiu ida husi Timor-Leste, lokalizado iha parte este, ne’ebé halo fronteira ho Munisípiu Ainaro (este), Tasi Mane (sul), Indonésia (oeste) no Munisípiu Bobonaro (norte). Munisípiu referido iha postu administrativu 7 : Fatululic, Fatumea, Fohorem, Maucatar, Suai, Tilomar no Zumalai,  ne’ebé inklui 30 suku.
Demográfikamente, Covalima iha total de populasaun hamutuk 68,863 (projesaun 2019) no densidade populasaun mak 57,06 ba área 1,206.66 km2. Grupu de populasaun ida ne’e, koalia lian : Tetun, Tetun Terik, Bunak no Kemak.

2. Toponímia

Hanesan mós ho munisípiu seluk, Covalima mós iha signifikadu próprio ba naran munisípiu nian. Tuir istória ne’ebé haktuir husi ema Suai katak, etimologikamente “Covalima” mai husi liafuan tetun terik, ne’ebé signifika: Coba lima, “Coba” kata dadebuk ka fatin tau mama (malus, bua), no “lima” signika liurai nian oan feto nain lima husi Reino Fohoren Nutetuk.  Maibe tuir aspektu ukun nain ka autoridade tradisional “Covalima” reprezenta liurai lima ne’ebé ukun iha area covalima hanesan: Reino Camnasa, Fohoren, Suai, Maucatar no Reino Taromana.

3. Istória

Tuir istória, antes  Portugues sira estabelese sira nia autoridade iha rai  Covalima, iha  rai  ne’e iha ona  autoridade tardicional ne’ebé ukun . Quando Governo portugues introdús sira nia autoridade, liu   husi  Governador  Antonio  Coelho  Guerreiro  iha  tinan  1698, komeça halo intervensaun ba autoridade tradisional sira iha Timor inklui iha  rai Covalima. Iha loron 20 de Abril 1859, liu husi Governador ne rasik estabelese 11 Distritu,  Covalima/Camnassa no Raimean mos sai hanesan reino ne’ebé hola parte iha Distritu de Dotik ho nia sede iha Alas. Liu tiha segunda Guerra Mundial, Governador Oscar Ruas muda komando militar ne’e transforma fali ba Circuscriação Civil ho nia sede iha Fohoren, maibe tanma tanba ekonomia la permite, liu tiha tinan hira, Covalima tama hamutuk fali ho Distritu Bobonaro. Iha tempu okupasaun indonesia, Covalima mantem hanesan Distritu no ikus mai sai munisípiu.

4. Klima

Em termos de klima, fahe ba epoka rua : epoka bai-loron, ne’ebé hahu husi fulan julho too setembro no epoka udan hahu husi novembro to junho. Rejistu udan hatudu katak, iha outubro iha temperatura aas, 29c no iha setembro iha temperatura ne’ebé ki’ik liu, 12c. Mudansa klimatika afeta maka’as iha Covalima. Iha tempu bai-loron, provoca rai manas, liu-liu iha area kostal nune’e afeta ba preservasaun be’e menus, no wainhira rai maran no tempu udan, acontece inundasaun.

5. Pontu Interese

Pontu interese husi munisípiu Covalima mak : Tasi Suai Loro, Fonte de gás, etc

Postu administrativu

Dadus laiha

Planu annual

Tinan Total proposta orsamentu Anexu
No data

Orsamentu Anual Alokadu

Tinan Orsamentu Alokadu
No data
Membrus

Kunhese membru konselhu sira

© 2023 Administrasaun Munisipiu Covalima